Thesis use principles of play to reconstruct school building realized in the second half of the 20th Century. More broadly it deals with current state and conditions for reconstruction of modernist school buildings in Slovakia. According to Huizinga, play as such is older than culture and was a factor that stimulated the creation of culture and assumed the formation of human society. Free play is an instinct, a fundamental right, inherent in children, and a developed mechanism for acquiring skills and promoting learning. In the early 20th century, in a context marked by the horrors of war and the experience of the wild industrialization of the 19th century, society began to focus on the rights and education of children. This change in approach to childhood and children in general has been transcribed into theoretical and practical forms of architecture, from the scale of urbanism to the scale of an element of public space or domestic space. The concept of play began to penetrate into forms of education. In connection with urban transformation and housing construction playground have been created, which function should be the one of an institutionalized space education, but also of security or control. The same principles of control were also included in the architecture of other institutions such as schools. Project understands reconstruction of the school building not only as its annex or aesthetization but rather as reconfiguration and reinterpretation of its former principles.

Práca využíva princípy hry pri rekonštrukcii školskej budovy z 2. pol. 20. stor. Všeobecnejšie sa skrze prípadovú štúdiu zaoberá stavom a rekonštrukciou školských budov na Slovensku. Podľa Huizingu hra ako taká vznikla skôr ako kultúra a bola faktorom, ktorý podnietil vytváranie kultúry a predpokladal vznik ľudskej spoločnosti. Precítená, voľná hra je inštinktom, základným právom, vlastným práve deťom a vyvinutý mechanizmus pre získavanie zručností a podporu učenia. V začiatkoch 20.storočia, v kontexte poznačenom hrôzami vojen a skúsenostiami z divokej industrializácie 19. storočia, sa spoločnosť začala zameriavať na práva a vzdelávanie detí. V súvislosti s urbánnou transformáciou a bytovou výstavbou vznikali ihriská, ktoré mali zároveň fungovať ako inštitucializovaný priestor výchovy, ale aj bezpečnosti alebo kontroly. Rovnaké disciplinačné princípy boli obsiahnuté aj v architektúre ďalších inštitúcií ako sú napr. školy. Navrhovaná rekonštrukcia školskej budovy tak nie je chápaná len ako jej rozšírenie alebo estetizácia, ale ako rekonfigurácia a reinterpretácia pôvodných princípov a predstáv o vzdelávaní, podľa ktorých bola postavená.

B