Cieľ: Prioritou pre nas pri voľbe metodiky sa stal vzťah medzi rodicom a dieťaťom. Jednou z tez, ktore nas viedli bola bezpecna vzťahova vazba medzi vzťahovými osobami, v nasom pripade medzi rodicmi a deťmi. Zamerali sme sa na dospelých jedincov (nositeľov bezpecnej vzťahovej vazby) ako na buducich mediatorov vzťahov so svojimi potomkami. Kľucove boli ich spomienky na rodicovske spravanie. Zamerali sme sa na výskyt bezpecnej vzťahovej vazby.Metody: Použili sme 23-položkove (short) s-EMBU, ktore sýti tri zakladne modely použivane v rodicovskej spravani: odmietanie, emocnu vrelosť a hyperprotektivitu. V nasej vzorke bolo N=970 participantov (bežna populacia) z toho 507 žien a 463 mužov vo veku 18-62 rokov, ktori pozostavali zo studentov externeho pre-gradual studia VS DTI, 2010-2014.Výsledky: Nase výsledky sa ukazali vyssie ako publikovane Perrisom a jeho kol. (1980). Reliabilita nastroja bola u otcov bola α = .820 a u matiek α = .856. Priemerne hodnoty v jednotlivých subskalach boli: Odmietanie (otec): M = 13.88, SD = 3.250; Odmietanie (matka): M = 14.44, SD = 3.768; Emocna vrelosť (otec): M = 14.24, SD = 3.190; Emocna vrelosť (matka): M = 14.24, SD = 3.214; a sledovana Hyperprotektivita (otec): M = 18.90, SD = 3.509; Hyperprotektivita (matka): M = 17.69, SD = 3.990. Pri klastrovej analýze sme zistili, že najvacsi podiel na klasifikacii a diferenciacii vzťahovej vazby mala hyperprotektivita (otcov). U matiek to bola Emocna vrelosť.Zavery: Nase výsledky nas prekvapili, klastrova analýza typov vzťahovej vazby nepreukazala výskyt bezpecnej vzťahovej vazby u matiek. Vzhľadom na nase zistenia odporucame cielene sa venovať emocionalite vo vzťahoch, zacleniť koncepciu vzťahovej vazby do teoretickej pripravy uciteľov v ramci psychologických predmetov.